Myslí si, že prípadné voľby by skončili tak, že moc by získali spoločne strany Hlas a Smer. Nateraz je ťažké určiť, ako a kam by sa dostal Boris Kollár, ktorého mnohí nazývajú “drahá nevesta”.
Soltész sa tiež domnieva, že mnoho Slovákov bude po voľbách túžiť po akejsi pomste súčasným predstaviteľom vlády a ako krajina tak smerujeme k istej forme fašizmu.
„Som si istý, že si po voľbách budeme hovoriť ‚zlatý Matovič‘, čaká nás éra pomsty a lynču,“ hovorí pre Ráno Nahlas dlhoročný novinár a spisovateľ Arpád Soltész. Slovensko podľa neho neodvratne smeruje k nejakej forme fašizmu – hoci aj bez zelených tričiek.
Uviedol, že namiesto hľadania konsenzu a dohody nás oveľa viac priťahuje koncept lynču a pomsty tým, ktorí nezdieľajú náš názor alebo sú priamo našimi protivníkmi.
Napokon zhodnotil, že je možné, že po voľbách tak budú viacerí spomínať na súčasnú éru vlády ako na “zlatého Matoviča”. Sporným je aj Generálnou prokuratúrou použitý paragraf 363, pričom sa do sporu dostala i opozícia s Gáborom Grendelom.
Arpád Soltész (1969) sa narodil v komunistickom Československu ako syn emigranta a vnuk veľkostatkára. Po skončení strednej školy emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj povestné umývanie tanierov v reštaurácii. Po roku 1989 sa vrátil naspäť na Slovensko a začal študovať tlmočníctvo a prekladateľstvo. Koncom deväťdesiatych rokov, v ére mečiarizmu, si našiel prácu v novinách. S väčšinou svojich kolegov odišiel do narýchlo založeného denníka Korzár, v ktorom ďalej slobodne písali. Od roku 1999 pracoval vo viacerých celoslovenských denníkoch i týždenníkoch a v televízii JOJ, kde pôsobil ako politický komentátor spravodajského portálu Noviny.sk. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spoluzakladal Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré v súčasnosti vedie. V októbri 2017 vyšiel jeho knižný debut Mäso – Vtedy na východe a v novembri 2018 kniha Sviňa. Oba knižné tituly sa stali bestsellermi. Sviňa sa dočkala v roku 2019 filmového spracovania.
