Rodina si želala súkromie
Po Monikinej smrti sa jej najbližší rozhodli pre maximálne súkromie. Namiesto verejnej rozlúčky, na ktorej by sa s obľúbenou herečkou mohli rozlúčiť kolegovia a verejnosť, dala rodina prednosť komornému obradu.
Rozlúčka sa uskutočnila 4. decembra 2019 na Verejnom cintoríne v Košiciach. Pohreb prebehol v ranných hodinách a v úzkom kruhu najbližších.
Aj po rokoch je však z miesta jej posledného odpočinku zrejmé, že na mladú herečku jej blízki nezabudli. Hrob zdobia kvety, sviečky i množstvo drobných anjelikov, ktoré vytvárajú tichú spomienku na ženu, ktorej život a kariéra sa skončili príliš skoro.
Monika Potokárová patrila k výrazným talentom svojej hereckej generácie. Napriek tomu, že jej bolo dopriatych iba 27 rokov života, zanechala po sebe množstvo divadelných postáv a spomienok kolegov i divákov. Jej náhly odchod preto aj s odstupom času zostáva bolestnou kapitolou slovenského divadla.
Jej príbeh zostáva aj po rokoch mementom toho, že za úsmevom a talentom môže byť skrytý zápas, ktorý si okolie nevšimne. Monika bola herečka, ktorá mala pred sebou veľa možností, no jej vnútorné napätie bolo silnejšie než všetko, čo videli diváci či kolegovia. Jej odchod preto neprestáva rezonovať – nielen v umeleckej komunite, ale aj medzi ľuďmi, ktorí si uvedomujú, aké krehké môže byť duševné zdravie.
Dnes na ňu spomínajú s úctou, nežnosťou a tichým smútkom. V dielach, ktoré stihla vytvoriť, zostáva jej citlivosť, presnosť a schopnosť premeniť emóciu na postavu. V spomienkach jej blízkych zas človek, ktorý rozdával viac, než si nechával pre seba.
Hoci jej život skončil priskoro, stopa, ktorú zanechala, je trvalá. Pripomína, že aj tí najkrehkejší dokážu byť mimoriadne silní – len nie vždy pre seba. A že niekedy stačí málo, aby sme si všimli, že niekto vedľa nás potrebuje viac, než dokáže povedať.
