Jeho otázku ale veľmi trefne zodpovedá Arturova pestúnka Zlata Dvořáková, známejšia skôr pod láskyplnou prezývkou Golda, ktorá bola Ivetinou gazdinou, manažérkou a blízkou priateľkou dlhých trinásť rokov. „Nevidím dôvod, prečo by mal Artur chodiť s kytičkou niekam, kde mamičku nemá. To tu sviečku môže zapáliť kdekoľvek, „ hovorí Golda. „Pán Rychtář neurobil správne, že má Ivetu doma. Kto iný má mať väčšie právo na mamu než dieťa? „ Čuduje sa nad jeho trochu neobvyklým počínaním.
Ostatky Ivety totiž doslova a do písmena cestujú spolu s Richtářom. Pôvodne bola v dome v Uhříněvsi, potom sa s ňou presťahoval do Říčan. Keď sa musel aj odtiaľto vysťahovať, opäť si ju viezol so sebou. Nikdy tiež nechcel hovoriť o tom, že by sa popol rozdelil na dve časti. Mamička krehkej speváčky si ho priala uložiť na cintorín v jej rodnom Frenštáte pod Radhoštěm, teda tam, kam podľa nej Iveta patrila a kde by mala spočinúť, Rychtář však povedal svojej svokre Svatave rozhodné „nie“.
„Ivetka musela byť z pochopiteľných dôvodov spopolnená a to rozdeliť jednoducho nejde. To je ako keby som jej odrezal ruku! Mala by zostať tak, ako je – aj v tom spopolnenom stave. Aj keby som odsypal gram popola, bolo by to, ako by som jej zobral kus tela! „ Okomentoval vojnu o speváčkiných pozostatkoch jej bývalý manžel.
Iróniou osudu je pritom fakt, že sa interpretka hitu Heja heja rozhodla spáchať samovraždu práve v deň Rychtářových narodenín. Ráno s ním vraj pri raňajkách ešte plánovala narodeninovú večeru, a keď potom odišiel za prácou, obliekla sa a vyšla v ústrety smrti k trati vzdialenej pár sto metrov od domu v Uhříněvsi …











